Možnosť zkvalitnenia zimnej prípravy v podobe účasti na predsezónnych pretekoch na Cypre som využila aj tento rok. Séria troch víkendov a piatich pretekárskych dní, ktoré Sunshine cup ponúka sa mi minulý rok osvedčila a preto som  opäť zvolila túto alternatívu zimného sústredenia. Cyprus ponúka v tomto ročnom období nielen príjemné podnebie, ale aj postačujúcu sieť menej frekventovaných ciest s kvalitným asfaltom pre tréning. Samozrejme na kvalitu tréningu a celkovému pocitu zo sústredenia vplývajú hlavne ľudia a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje. Stretla som sa aj s negatívnymi názormi na tréning na Cypre, no mne prostredie vyhovuje.

Prvé preteky Sunshine cupu UCI 1.kategórie vo Voroklinách nás čakali dva dni po našom prílete. Trošku nás vystrašila nočná prietrž mračien, kedže sme na preteky mali v pláne isť na bicykli, lebo bývame vo vedľajšej dedine, no za dažďa by sa nám všetko bez auta trochu komplikovalo. Ráno sa ale vyjasnilo, organizátor musel pozmeniť trať kvôli nočnej búrke, ktorá jeden zo zjazdov značne poškodila. Na štarte sa zišla zaujimavá konkurencia, aj pre body do olympijskej kvalifikácie na Cyprus prišli dve Dánky, Japonka, Švédsky národný tím, u nás často pretekajúca Maďarka Dóza Eszter, nechýbali Holanďanky, Rusky, Ukrajinky a ďalší. Ja som obsadila po solídnom výkone 4. miesto, v závere pretekov som sa cítila stále dobre a bola som spokojná s mojou aktuálnou formou. Víťazná Dánka išla svoje preteky a nikto sa jej nedokázal ani priblížiť, podobne ako minulý rok,

Tento rok so mnou absolvovala preteky a sústredenie na Cypre aj Miša Maláriková, ktorá si tu odbila svoju premiéru v kategórii žien Elite. Pozbierala prvé skúsenosti, prvé jarné kilometre na bicykli, odkukala pár mojich tréningových a pretekárskych fígľov a pripísala si prvých 20 UCI bodov za 25.miesto v etapových pretekoch HC kategórie. Tie boli najdôležitejšie  aj pre mňa a boli na programe druhý víkend pod názvom Afxentia mtb stage race.

V tréningu pred piatkovou časovkou som ale na mokrej trati nešťastne spadla v zjazde v pomalej rýchlosti a udrela si kĺb palca na ľavej ruke. Spočiatku to vyzeralo na zlomeninu, no objazdila som časovku na jedno kolo aj sobotné preteky point to point XCP. Už po časovke bolo však jasné, že negatívom tohtoročných pretekov na Cypre nebude len vysoké štartovné, ale aj neschopnosť organizátora a rozhodcu zabezpečiť regulérnosť preteky. Po dvoch dňoch som mohla aj napriek hendikepu takmer nefunkčnej ruky obhájiť v nedeľnom cross country pozíciu okolo desiateho miesta celkovo. Riskovala by som ale zhoršenie môjho zranenia, prípadne ďalšie zranenie, kedže trate sú na Cypre pomerne náročné aj keď je človek fit. Neregulérnosť prvých dvoch dní etapového preteku a skreslene výsledky len potvrdili moje rozhodnutie do posledného dňa nenastúpiť. V časovke na jedno kolo obišla väčšia polovica pretekárok kolo určené pre kategóriu veteránov, ktoré vynechávalo jednu celú pasáž s náročným zjazdom a bolo o dosť kratšie… . V sobotných point to point pretekoch, zase každý išiel záver úplne inak, poradie sa robilo podľa fotografií na XY kilometri, no jednoducho chaos SHC kategórie. Organizátor si na seba ušil “búdu” keď mal nedostatočne značenie v priestore štartu a cieľa a trate sobotných a piatkových pretekov sa tu prelínali v niekoľkých bodoch, miešali sa v rámci niekoľkých kategórií a každý si tak tvoril svoju vlastnú verziu trate priligy canada. Je to škoda, lebo oproti minulému roku to bol pre preteky žien veľký prepadák. Zlatým klincom tohto víkendu bola absencia vedúcej pretekárky na štarte nedeľného XC, ktorá si myslela, že program je podľa pôvodného plánu a štart jednoducho nestihla. Zaujímavosťou tohto víkendu bola aj požiadavka rozhodcu a organizátora, aby v národných dresoch majstrov krajín štartovali majstri v maratóne a nie majstri v cross-country, aj keď sa tieto preteky rátajú do cross-country rankingu  UCI… . To zaskočilo viacerých pretekárov, my sme si s Mišou len vymenili dresy, Miša je na  UCIregistrovaná ako aktuálna majsterka SR v mtb maratóne.

Kedže som nedokončila etapové preteky, celkové poradie v Sunshine cupe som už nemohla nijako výraznejšie ovplyvniť. Ruka sa v teréne ani posledný víkend necítila dobre a tak som do posledných pretekov nenastúpila. RTG v Larnackej nemocnici síce nepotvrdilo zlomeninu, no trénovať som mohla už len na ceste. V posledných pretekoch nastúpila okrem Miši aj olympijska víťazka z Pekingu - Nemka Sabine Spitz (Hai bike), ktorá na Cypre pravidelne trénuje. Sabine si z posledných pretekov odniesla tretie miesto. Celkovou víťazkou Sunshine cupu 2011 sa stala Slovinka Blaza Klemencic (Otztal Felt).

Ostáva ešte poďakovať Rišovi Malárikovi za bezpečný transfer na letisko a z letiska v Budapešti a zatiahnutie pokuty 80 Euro priamo na letisku. Príjemné prekvapenie tu majú naši susedia pripravené pre cudzincov čo práve pristanú v Budapešti.-(

Stránky pretekov: www.cyclingcy.com

Foto a report napriklad aj na www.mtbs.cz