Total Distance: 966km
Total Climbing: 18 529m

Hlavní sponzori nášho týmu Novatec- CK MTB Dohňany pre Cape Epic 2008:

Novatec, CK MTB Dohňany, Sun microsystems

Materiáloví sponzori: NyNa, Novatec, Penco, Maxxis

O pretekoch Cape Epic píšem trochu s oneskorením, ale po takejto akcii je vždy lepšie nechať si všetko trochu uležať a hodnotiť s odtupom času.

Pár základných informácií o pretekoch Cape Epic som uviedla už začiatkom roka, keď bol potvrdený náš štart zo strany organizátora. Do Juhoafrickej republiky sme odleteli hneď po skončení tréningového sústredenia v Turecku. Prostredie Kapského mesta dobre poznám, absolvovala som tu zimnú prípravu v rokoch 2000-2003 a tak som z Epicu nemala zbytočný stres, išli sme do prostredia ktoré poznáme. Vydarená zimná príprava vo Vysokých Tatrách, na ktorú nadviazalo kvalitné sústredenie v Turecku spolu s pretekmi a dobrým výsledkom na pretekoch svetového pohára v mtb maratóne, to všetko nám dávalo nádej na dobrý výsledok na Epicu. Trúfali sme si na prvú trojku v našej kategórii zmiešaných dvojíc- mixed teams.

Po pomerne komplikovanom lete z Viedne cez Madrid a Johannesburg sme sa dostali do Kapského mesta 5 dní pred štartom pretekov. Tu sme strávili dva dni, postavili bicykle, obhliadli naše staré tréningové trasy a trošku vytočili nohy po dlhom lete. Z Kapského mesta sme sa spolu s ďalšími pretekármi, ktorí mali objednaný oficiálny autobus, premiestnili do mesta štartu pretekov- Knysna.

Knysna je pri porovnaní s Kapským mestom dedina a poskytuje dostatok kľudu na posledné dni pred štartom. My sme zvolili pred pretekmi len kratšie dva tréningy na rovine pre obhliadku okolia, pobrežia Indického oceánu a miestnej lagúny. Okrem toho sme stihli aj zaujímavú oslavu narodenín našej pani domácej s množstvom hostí vo veku 60+. :-). Deň pred štartom sme vyzdvihli naše oficiálne Cape Epic tašky so štartovými číslami 556-1 a 556-2. To bola jediná batožina, ktorú organizátor prepravoval počas pretekov. Ostatné veci sme v deň štartu poslali až do cieľa - Kapského mesta. Pred pretekmi testujeme aj naše nové dresy od firmy Nyna - Lehota pod Vtáčnikom, špeciálne vyrobené pre Cape Epic. Design nám navrhol Miro Suchár, dresy skvele ladili s krajinou, mali atraktívne farby aj design, zaujali. V preteku nás po dvoch dňoch vďaka dresom všetci poznali.

Prvý deň na nás čakala časovka- prológ, podľa ktorej sa určovalo aj postavenie na štarte nasledujúci deň. Prológ tvoril jeden 17 kilometrový okruh s prevýšením 301metrov. Štartovalo sa ako pri časovke, v intervaloch po 30tich sekundách, vždy dvojica-tým spoločne. Trať prológu sme si vopred nepozreli, voči celkovej vzdialenosti preteku predstavovala nepodstatnú časť. Na štart prológu do Pezula private estate sme ako väčšina bikerov išli na biku. Náš štart bol určený presne na minútu už mesiac vopred. Prvé “preteky” sa odohrávali už cestou na štart. Nielen nás prekvapilo pomerne strmé stúpanie, ktoré bolo v propozíciách označené ako rozohriatie pred štartom. O malom prevodníku tam ale nič písané nebolo… .:-). Prvé metre preteku po golfovej tráve ťahali naše biky trochu do strany, podľa smeru kosenia trávy a tak sme mali pocit, že sme zabudli bicyklovať a ideme na defekte. Potom ale už nasledovala celkom pekná trať, na ktorej sme dobiehali dvojice štartujúce pred nami.Po zhruba polovici okruhu nás dobehli ďalšie dva tými, čo nás prekvapilo. V stúpaní sme im potom opäť trochu uskočili, no hneď nám bolo jasné kde je chyba. Tlačenie partnerky! Vedeli sme že na Epicu bolo kedysi povolené aj ťahanie na lane medzi partnermi v teame, to bolo ale pre tento rok zakázané. Tlačenie, alebo zavesená partnerka za zadné vrecko dresu partnera bolo ale povolené.:-( Prológ sme dokončili každý za svoje a bolo z toho v cieli slušné tretie miesto v našej mixed kategórii a 64. miesto celkovo spomedzi 600 dvojčlenných týmov na štarte. Vychutnali sme si poslednú noc v normálnej posteli, lebo ďalší deň na nás už čakal stan niekde 123km ďalej.

Druhý deň - 1.Etapa 1200 ľudí prichystaných na v Knysna Waterfront na štart prvej etapy už o siedmej ráno. 123 kilometrov 3091 metrov prevýšenia. Štartuje sa super svižne, cítime sa ako na kratších pretekoch cross country, akoby bolo do cieľa len dve hodinky jazdy. Držíme sa v kontakte s víťazmi prológu, cítime že tempo nezodpovedá dĺžke tohoto preteku a že bude potrebné neskôr zvolniť. Asi po hodinke dostávam defekt na zadné koleso a strácame našu druhú pozíciu. Prerezaný kraj plášťa nezacelí ani bezdušová tekutina, musíme lepiť plášť a nasadiť dušu. Obiehajú nás asi stovky bikerov, kedže oprava trvá okolo 10 minút. Ideme ďalej, snažíme sa dobehnúť čo sme premeškali, no s lepeným plášťom a dušou treba ísť opatrnejšie. Trať je pekná, v lese je príjemný chládok, na singltrack-och nás trochu brzdia tí, čo nás obehli pri defekte. Po čase vidíme druhých z prológu- team Toyota Cyclelab, ako niečo opravujú na zadnom kolese spoločne s ďalším teamom. Pravdepodobne zakázaná cudzia pomoc, čo nás ale v tejto chvíli netrápi. Záver etapy sa odohráva na asfaltových kratších kopcoch a serpentínach. Predbiehame aj team Absa. Dvojica ale využíva tlačenie partnerky a tak musíme túto techniku “a lá Cape Epic mixed” použiť aj my, inak nemáme šancu. Tomáš ma tlačí v závere stúpaní a dvojicu z Absa teamu udržíme za nami až do cieľa, sme znovu tretí! Strata na víťaznú dvojicu sa rovná pribliňe nášmu času opravy a s naším výkonom sme spokojní. Celkovo sme etapu aj s dlhou opravou defektu skončili na výbornom 47.mieste! Večer riešime naše obutie a prechádzame kompletne na bezdušové plášte Maxxis CrossMark LUST, ktoré sú odolnejšie proti defektom.

Tretí deň - druhá etapa 137km 2518m prevýšenie. Prvý budíček v stane. Každý pretekár má svoj dvojmiestny stan. Biky máme odparkované na stráženom parkovisku. Ráno zahúka siréna kamióna a ide sa znova na to. Ranná hygiena, raňajky, zbaliť a odovzdať tašku s vecami, vyzdvihnúť biky, zamiešať nápoje. O rozcvičke a zahriatí ani neuvažujeme. Keže sme stále tretí v priebežnom poradí, štartujeme z prvého boxu s najlepšími. Slnko snáď ešte ani nevyšlo a my už štartujeme. Všetci opäť letia, každý sa chce po štarte udržať v prvej skupine a ťažiť z toho na rovinách. Náš štart a rovinaté úseky sú slabšie, v kopcoch máme oproti ľuďom okolo nás ale navrch. Z tejto etapy si pamätáme hlavne posledný kopec na stom kilometri. Hore na kopec sme šli striedavo cca 45minút pešo, čo nikoho po stovke v nohách nepoteší. Teplota ďaleko nad 30-tkou, o chládku ako v našich lesoch sa nám mohlo len snívať. Nasledoval veľmi dlhý, rýchy, strmý a nebezpečný zjazd. Ten na niektorých úsekoch tvorili betónové pásy, ktoré neuveriteľne zrýchľovali. Teórie o chladení kotúčov striedavým brzdením poznáme, no v závere tohoto zjazdu išlo už do tuhého. Nebolo kam odbočiť a brzdy už takmer nebrzdili. Vo väčších problémoch bol Tomáš, ktorého 160mm kotúče pri danej teplote, dĺžke, sklone zjazdu a jeho vyše 80kg skrátka nestíhali. Koniec zjazdu prišiel v poslednej chvíli a oboch nás dosť potešil. Do cieľa prichádzame ako štvrtý v mixed kategórii a 58. celkovo.

Štvtý deň - tretia etapa 133 km 2340 m prevýšenie. Tretia etapa nám dáva pocítiť, že už máme niečo v nohách, začína sa prejavovať aj lepšie zaistenie ostatných teamov s ambíciami na umiestnenie. Títo samozrejme nespia v stanoch a majú okolo seba podporný team ľudí. My sme odkázaní len na seba a služby zaistené organizátorom. Je to ako keby ste išli na Mt. Everest s nosičmi a kyslíkovým prístrojom alebo len tak s baťohom sám za seba. Musíme teda trochu prehodnotiť naše ambície. V tejto etape nás začínajú spomaľovať aj Tomášove problémy so žalúdkom. Ten už pred štartom prvej etapy nebol úplne fit (prechladnutie z lietadla), no teraz stráca chuť do jedla, čo môže viesť k nášmu rýchlemu koncu. V etape volíme volnejšie tempo. Časť etapy v úvode ide s nami Tom Ritchey s Thomasom Frischknecht-om. Ten si počas etapy točí aj zábery na kameru.Vidíme pána Ritchey-ho ako na priedomí jedného dedinského domku centruje zadné koleso;-) Neskôr nás znova obiehajú. Na záverečných asfaltových cca 20 kilometroch sa tvoria väčšie skupinky. My letíme do cieľa v balíku asi 40tich ľudí. V cieli sme ako 6. v mixe a 81. celkovo.

Piaty deň - štvrtá etapa 121km 2620m prevýšenie. Tomáš má veľké problémy so žalúdkom a volíme pomalé tempo od začiatku etapy. Je veľké teplo a tak sa snažíme ísť úsporne, aby to Tomáš zvládol. Ísť s prázdnym žalúdkom do tak dlhej a náročnej etapy je problematické. V závere si dokonca Tomáš na chvíľu chladí hlavu v potoku a pár jedincov volí tú istú metódu chladenia organizmu:-) Dnešné 7.miesto nás docela teší a sme radi že sme došli do cieľa. Veľmi negatívne hodnotím zdravotnú starostlivosť po preteku, ktorá prakticky neexistuje a keď máte problémy so žalúdkom a ste dehydrovaný, odporučia vám viac piť a to je všetko.

Šiesty deň- piata etapa 146km 1819m prevýšenie, v noci po prvý krát prší, po ránu je trať v úvode mierne vlhká. Na “open roads” po kotrých vedú vždy úvodné kilometre sa teda dnes nepráši. Asi na 10 km dostávame defekt, ktorého oprava trvá cca 10 minút a všetci sú preč:-(, čo nás výrazne hendikepuje. Úvodné kilometre sa išli viac menej po zvlnenej rovine a na balík sme strácali každým kilometrom. Trať sa dnes priblížila k oceánu, vzduch už nebol tak horúci. Počas etapy sa k nám prihovára Yolandi du Toit, bývalá priateľka Martina Velitsa, ktorý pretekal za juhoafrický team na ceste v predchádzajúcej sezóne. Rozhovor a pochvala Slovenska počas etapy boli príjemným spestrením hlavne pre Tomáša. Yolandi pretekala v kategórii ženských teamov. V etape nás ale čakali aj veľmi nepríjemné dlhé úseky v piesku kde sa išlo veľmi ťažko, takže sa niekedy išlo pešo aj po rovine… . V kamenistých zjazdoch sme mali navrch, no mimoriadne silno ma pálili a boleli nohy v tretrách aj skrz piesok ktorý sa dostal do tretier. Túto negatívnu skúsenosť som nemala len ja ale aj ostatní bikeri v cieli, kam sme sa dostali po dlhých 7 hodinách na 13. mieste v mixe a ako 153. celkovo.

Ďeň sedem a šiesta etapa - 130km 2095m prevýšenia viedlo do Hermanusu, čo je populárne miesto pre sledovanie veľrýb. Ráno o siedmej sme znova na štarte. V Južnej Afrike už končí leto a tak rána sú docela svieže. Štarty sú ale dobre zorganizované a tak na štart nečakáme dlho. Dnes sa už o nič sa nesnažíme, len dôjsť do ciela. Tomáš toho za posledné dni veľa nepojedol a tak môžeme ísť len “údržbové tempo”. Je pre nás problém sa udržať s”day-tripper-mi”, To je sprievodný program pre cykloturistov, ktorí chcú zažiť atmosféru Cape Epic. Pozbudzujú pri trati a vždy si nejaký úsek aj prejdú na biku, potom ich naloží auto a opäť vyloží a takto absolvujú zaujímavejšie časti etáp. Všetci majú rovnaké dresy Day Tripper a tak ich ľahko rozoznávame. Poznať ich aj podľa dobrej nálady a energie, ktorú vyžarujú narozdiel od ostatných účastníkov. Táto forma cyklistiky sa nám každým dňom viacej pozdáva.:-). Dnes to vôbec neodsýpa. Povrchy na Epicu sú celkovo oveľa pomalšie ako sme zvyknutí. Na občerstvovačke po prvý krát schádzame z bicyklov a sadáme si do trávy na pár minút odpočinku. Sedí tu už jedna mix dvojica rozhodnutá ďalej nepokračovať. Nás zastávka osviežila a tak bojujeme ďalej. Neskôr v etape sme rozhodnutí ísť po prvej asfaltke priamo do cieľového mesta aj my. Žiadnu ale nenachádzame. Čakajú nás dlhé useky po mäkkých prašných cestách s “roletami” od áut. V cieli si pripisujeme náš najhorší výsledok - 17. v našej kategórii a 228. spomedzi všetkých teamov v etape. Pri večeri žartujeme, že sme sa počas etapy zastavili v reštaurácii na obed, niektorí nám to asi aj verili.:-)

Ôsmy deň - siedma etapa 91km 1985m prevýšenie. Predposledná etapa zahŕňa aj najviac singltrackov a tak sa vraj máme na čo tešiť. Po predchádzajúcom dni nastupujeme ráno do etapy len tak pokusne, s reálnou myšlienkou na odstúpenie ak to nepôjde. V preteku sa ale postupne rozbiehame. Trať tejto etapy je naozaj krajšia, na najdlhšom singletrail zjazde na Epicu dobiehame priebežne tretích v celkovom poradí mixov- team Absa. Je jasné, že sa jedná viac o cestárov ako bikerov. Trochu sa nás snažia vybrzdiť, ale po pár zákrutách nás už nevidia. Etapa ubieha veľmi rýchlo, keď nás terén baví, získavame novú energiu z eufórie z jazdy v kvalitnom teréne. O tom že sme nakoniec tretí v etape sa dozvedáme až pred večerou, keď náhodne pozeráme výsledky. Švajčiarska dvojica z Felt teamu do dnešnej etapy už nenastúpila. Mysleli sme že boli pred nami no večer sme opeť tretí na pódiu mixed teamov a celkovo 57.team v etape! Všetci pochvaľujú etapu, ktorá bola aj po pretekoch považovaná za najlepšiu.

Deviaty deň - ôsma etapa 68 km1760m prevýšenie. Najkratšia etapa má viacero špecifík. Obsahuje časť, kde sa povinne ide pešo, aj keď by sa tam dalo pekne ísť na biku, no križuje sa rezervácia. V ďalšej časti je zase zákaz predbiehania, špeciálna požiadavka majiteľa pozemkov. My sa v posledný deň Epic-u cítime dobre. Už dávno ale neštartujeme z prvého boxu a tak po štarte nás brzdí obiehanie. Trať dnes znova viac pripomína klasické XC, čo nám sedí. Sme prekvapení, že sa nám podarilo prekonať krízu z predchádzajúcich etáp. V technickom stúpaní predbiehame vedúci ženský team. V našej kategórii ideme druhý. V zhruba trištvrte etapy ma v rýchlom zjazde popri viniciach pichne niečo do čela. Na chvíľu stojíme, po včele na zaprášenom čele nevidíme žiadne stopy. Ide sa ďalej. Dnes je v cieli trochu rušnejšie, domácich tu čakajú príbuzní s rodinami. Na nás čakajú len medaile a tričká za dokončenie Epicu. Etapu končíme ako druhý team v mixe a 44-tý team v celkovom poradí v etape. Je to naše najlepšie umiestnenie spomedzi všetkých dní! Sme radi, že sme sa v porovnaní s ostatnými dokázali ešte v závere rozbehnúť, čo považujeme za dobrý znak, pravdepodobne sme sa úplne “nevypálili”. Zdanlivé jednoduché pichnutie počas preteku dáva o sebe v cieli ale vedieť. Svrbenie po celom tele ma núti navštíviť miestnosť prvej pomoci. Začína mi opúchať čelo aj oko, dostávam injekciu, ktorej dávka neodpovedá mojej hmotnosti a stavu a tak po pár minútach nevládzem stáť na nohách. Musím počkať pokial účinky injekcie ustúpia. Ešte že do nášho dohodnutého ubytovania nieje ďaleko a kamarátka čo tiež absolvovala Epic a u ktorej ostávame ešte pár dní nám pomáha s odvozom. Večer nás všetkých čaká veľmi pekná a štýlová večera a záverečné vyhodnotenie na ukončovacej Epic párty.

V konečnom hodnotení sme obsadili 7-mu priečku v kategórii mixed a 80.miesto celkovo. Naše ambície boli určite v top 3, no sme radi že sme pretek dokončili v zdraví a bez nehody či vážnejšieho pádu. Ceníme si štyroch umiestnení na stupňoch víťazov v jednotlivých etapách (fotky z etapových pódií sme žial nezohnali). Epic 2008 bol najťažší v histórii, čo potvrdili nielen pravidelní účastníci ale aj väčšina top pretekárov. Budúcoročná verzia má mať kratšie etapy so štartom aj cieľom v Cape Town oblasti. Južná Afrika zažíva v súčasnosti boom cyklistiky, o ktorom svedčí aj množstvo cyklistov, ktorých stretnete na tréningu, alebo hustota kvalitných bikeshopov v okolí Kapského mesta. Pre návštevu tejto oblasti ale odporúčam skôr tréningový pobyt a štart na niektorých kratších 2-3 dňových etapákoch alebo jednodňových pretekoch. Cape Epic je podnikom hlavne pre domácich bikerov, pre ktorých je účasť otázkou veľkej prestíže. Pri Kapskom meste ostávame ešte týždeň po preteku. Stále panuje nádherné počasie, aj keď leto už končí. Absolvovať Epic v zlom počasí si nevieme ani predstaviť. Dni po pretekoch trávime hlavne kvalitným spánkom a ľahkými tréningami. Postupne dopĺňame stratenú energiu. Cesta domov sa nám predlžuje o 12 hodín a jeden prestup navyše kvôli meškaniu lietadla. My aj naše stroje sme bezpečne doma v Európe, kde leto a cyklistická sezóna práve len začínajú.

Prečo sme nezvíťazili? Boli tu aj rýchlejší ako my :-). Okrem toho nás ale voči súperom spomalilo: žalúdočné problémy Tomáša, možnosť tlačenia partnera, účasť bez podpornej osoby/teamu, nulové skúsenosti s Epicom (naši súperi mali už jeden a viac Epicov za sebou)

Pozitíva akcie: veľa jazdenia na biku, atraktívne prostredie, možnosť skúsiť koľko toho jazdenia vlastne zvládnete.

Negatíva akcie: služby v rámci základného štartovného vám umožnia Epic absolvovať, ale na pretekanie zabudnite.

Náš materiál: Preteky sme absolvovali na bicykloch značky Koba. Cape Epic boli zároveň testom nového modelu kolies od Novatecu- Novatec Dragon. Tieto kolesá sme čiastočne skúšali už na sústredení. Kolesá Dragon používajú klasický výplet na 32 špíc a atraktívne červené náboje s 6 dierovým úchytom na disk. Náboje (D711SB/D712SB) majú novú Alu osku, Alu orech a clip in koncovky, ktoré umožňujú demontáž bez špeciálnych nástrojov. Všetko sa to točí na japonských priemyslových ložiskách (dva v predu a štyri v zadu). Výborná je aj hmotnosť nábojov (153g / 276g). Počas pretekov sme sa servisu vôbec nevenovali, neboli sily ani čas. Kolesá aj bicykle vydržali takmer 1000km trať Epicu bez problémov. Doma sme museli ale prečistiť a hlavne premazať všetky časti, kedže sa na Epicu umývalo pod tlakom nešetrnej wap-ky.

Naše výsledky po etapách:

Oficiálne fotky od www.sportograf.com, http://suomenviagracialis.com/

Výsledky - Cape Epic 2008 results mixed teams , viac info www.cape-epic.com