Po víkende bez pretekov, ktorý som strávila tréningom s mojími klubovými kolegami v Dohňanoch, obhliadkou trate Grand Prix v Dohňanoch a odpočinkom, nasledovali ďalšie dva preteky svetového pohára, ten prvý na francúzsko-španielskom pohraničí - v Andore.

Preteky sa konali v časti Pal, kde sa nachádza aj Vallnord bike park. Pyrenejský XC okruh nás čakal v nadmorskej výške 2000 metrov nad morom a ponúkal pekné povozenie bez krkolomných pasáží, no stále dostatočne technicky náročný. Do priestoru štartu sa dalo doviezť lanovkou, tréningovejšie typy to ale zvládli na biku dookola po ceste. (cca 80min pohodlného stúpania :-))

V deň preteku sme museli prevetrať zimné oblečenie, pred štartom bolo 9 stupňov nad nulou a silný dážď. Na rozcvičku pred pretekom ma prichýlil český Merida biking team, do preteku som zvolila dres s dlhým rukávom a návleky na nohy. Zimu sa mi teda podarilo udržať od tela, no pretek sa pre mňa aj tak nevyvíjal dobre. Osobné pocity neboli zlé, ale už po dvoch kolách som na najlepších strácala priveľa. Jazdu som si spestrila aj pádom na drevenej klopenej lavičke, ktorú nánosy blata urobili pre mňa nejazditeľnou. Preteky na blate sú mojou slabšou stránkou a spolu s vysokou nadmorskou výškou mi pripravili pekne ťažké chvíľky. Na 25,5kilometrovej trati zvíťazila Španielka Marga Fullana, pričom jej priemerná rýchlosť nepresiahla 14km/hod! Ja som bola nakoniec klasifikovaná na 48. mieste s -1kolom straty. Štartovalo 60 pretekárok.

Z Andory som odchádzala až v utorok a tak som si v nedeľu mohla vyskúšať aj zjazdové trasy bike parku. Lanovka premávala zdarma a zjazdovať sa dalo do zodratia kotúčov… . S trénerom sme vyskúšali dve trasy pod lanovkou. Trasa “Old school” sa dala celá zísť aj na našich XC bikoch, dokonca sme obehli aj pár turistov na freeride bikoch, ktorých boleli hlavne ruky od brzdenia a tak si museli dávať pauzy. Druhá trasa bola trošku náročnejšia a museli sme niečo schádzať aj pešo. Takéto jazdenie je trochu ako lyžovačka, človek pokecá a oddýchne v lanovke a potom ide znova na to. Ja som ale potrebovala zašanovať môj bike aj na ďalšie preteky tak sme museli po pár jazdách skončiť. XC bike predsa len nie je na tento typ zábavy stavaný.

Predstava ďalšieho preteku v daždi, ktorý sa dal očakávať nasledujúci víkend v Škótsku nebola veľmi lákavá, no všetko už bolo tak naplánované a v utorok som z Barcelony odletela do Fort Williamu.